pondelok, 19 november 2018

Návod na dokonalé vetranie. Keď to robíte zle, trpí byt aj zdravie

Proste otvorím okno a je to. Vetranie vyzerá ako banálne a ľahko riešiteľná vec. Nie je to jednoduché a ľudia v tom často robia chyby. Poradíme, ako na to a čoho sa vyvarovať, píše Filip Grygera pre portál idnes.cz.

Ilustračná snímka: Flickr/Say No TurtlesMúr pri oknách vlhne a plesnivie. Príčinou je často nedostatočná ventilácia. Vlhkosť patrí k hlavným dôvodom, prečo vetrať. Plesne oslabujú imunitu ľudí a podporujú vznik alergií. V stavbách s trámovými konštrukciami navyše hrozí, že začnú zahnívať záhlavia trámov a strop či krov sa zrúti. Na oknách trpia rámy, koroduje kovanie, namŕza tesnenie. Vlhkosť ovplyvní aj pocit pohody. Keď je vysoká, vedie k pocitom dusna, sťažuje odparovanie potu a znižuje ochladzovanie tela.

Ospalosť aj hyperaktivita
Zásadné pre vetranie je aj prívod kyslíka a odvod oxidu uhličitého. Ten zhoršuje sústredenie a spôsobuje zdravotné problémy. Zdrojom tohto plynu je dýchanie, prispievajú plynové spotrebiče či málo vetraná garáž spojená s domom.

„Zvýšené množstvo oxidu uhličitého môže navodzovať ospalosť a únavu. Keď sa obsah zvyšuje, ľudia môžu mať bolesti hlavy, zle spať a môže to gradovať až nevoľnosťou. Vyššia koncentrácia môže spôsobiť aj ťažkosti s dýchaním,“ varuje Katarína Knihová z firmy Korado.

Ako dopĺňa Roman Šubrt zo spoločnosti Energy Consulting, u detí sa zvýšené množstvo CO2 môže prejaviť ospalosťou, ale aj hyperaktivitou. „Možno predpokladať, že rozvoj alergií je spôsobený okrem iného aj vyššou koncentráciou CO2. Respektíve, že pobyt v prostredí s vyššou koncentráciou CO2 spôsobuje zníženie imunity so všetkými dôsledkami, vrátane vzniku alergie či astmy,“ hodnotí Roman Šubrt.

Vetrať sa musí aj kvôli zápachom a škodlivinám. Zo stien, nábytku, textilu, hračiek a ďalšieho vybavenia sa uvoľňujú ftaláty, brómové spomaľovače horenia či formaldehyd. Pobyt v byte so zatvorenými oknami môže spôsobiť alergie, astmu či podporiť vznik rakoviny. Veľa je treba vetrať, keď sa z podložia uvoľňuje radón.

Plesne kvôli ventilačke
S ventiláciou sa to však nemá ani preháňať. „Kvôli dlhému vetraniu v zime sa ochladzujú vnútorné povrchy miestnosti a vznikajú tepelné straty,“ upozorňuje Tomáš Švec z firmy Velux. Vetranie oknami má na konte 15 až 30 percent tepelných únikov. Keď sa v zime vetrá dlhodobo ventilačkou, určité miesta na stenách sa ochladzujú. Môže na nich kondenzovať vlhkosť, čo vedie k plesniam. Mikroventilácia je síce dobrá v lete, ale v zime môže v škáre namŕzať tesnenie okien.

Dlhé vetranie nie je dobré ani pre ľudí. Pri príjemných teplotách sa nemení prekrvovanie pokožky. Keď chladný vzduch zasiahne časť tela, môže sa pokožka ochladiť, čo vyvolá reflexiu na cievy a svaly. Možnými dôsledkami sú prechladnutie či reumatické ťažkosti. Prílišným vetraním si domov môžete aj priviesť pele, prach a škodliviny, napríklad keď je smog či bývate pri ceste. Tiež keď máte doma suchý vzduch, vetrajte menej.

Smog v spálni
Je dobré vetrať aspoň trikrát denne - ráno, po príchode z vonku a pred spaním. Ak máte tesné okná, lepšie je to každú hodinu či dve. Okná otvárajte častejšie a len na pár minút. Intenzitu vetrania prispôsobte okolnostiam. Čím je vonku chladnejšie, tým kratšia doba stačí. V zime je to asi päť minút, pri mrazoch treba len tri minúty.

 

Komínový efekt. Výmeny vzduchu dosiahnete otvorením okien na prízemí a strešných okien. Teplý, vydýchaný vzduch vystúpi nahor a opustí budovu hore. Za krátku dobu sa vymení za čerstvý vzduch nasávaný oknami dole. Snímka: VeluxKomínový efekt. Výmeny vzduchu dosiahnete otvorením okien na prízemí a strešných okien. Teplý, vydýchaný vzduch vystúpi nahor a opustí budovu hore. Za krátku dobu sa vymení za čerstvý vzduch nasávaný oknami dole. Snímka: Velux

 

Rýchlym intenzívnym vetraním sa ochladí vzduch, ale steny a podlahy zostanú teplé. Po zatvorení okien sa vzduch rýchlo ohreje.
Na začiatku vykurovacej sezóny je lepšie vetrať častejšie, pri vetraní je vždy dobré stlmiť kúrenie. „Keď je vonku smog, nemala by sa miestnosť po vyvetraní niekoľko hodín používať, aby aerosól klesol a ľudia ho nevdychovali,“ hovorí Roman Šubrt. V lete vetrajte polhodinu ráno a večer alebo cez noc. „Cez deň odporúčam okná neotvárať, a keď je to možné, použite tieniace doplnky,“ radí Tomáš Švec.

Koniec samovoľného vetrania
Častejšie musíte vetrať, keď je doma viac ľudí. Človek potrebuje 15 až 25 m³ vzduchu za hodinu. V izbe 5 × 4 metre je 52 m³ vzduchu. Jeden človek ho vydýcha za dve až tri hodiny, desiatich ľuďom stačí len na štvrť hodiny. Viac sa musí vetrať pri varení, horení sviečok či sušení bielizne. Najviac je nutná výmena vzduchu na toalete, v kuchyni a kúpeľni. Z obytných miestností sú zásadné spálne, ale aj pracovňa a detská izba kvôli sústredeniu.

Keď zateplíme dom a vymeníte okná za tesnejšie, musíte vetrať viac než predtým. „V starších domoch boli miestnosti prirodzene vetrané škárami medzi okennými krídlami a rámom,“ popisuje Katarína Knihová. Teraz sú tepelné straty malé, ale dom nedýcha. „Keď sa vzduch nevymieňa, stáva sa dom nezdravým prostredím pre žitie,“ upozorňuje Tomáš Najman z Husky & Zehnder Akadémie. Ideálne je spolu so zateplením upraviť vetranie, najlepšie riadeným spôsobom s rekuperáciou. Kvôli vlhkosti sa musí vetranie zvýšiť aj po iných stavebných úpravách, alebo keď do domu zateká.

Vetracie triky a meradlá
Otvorením okien do prievanu sa výmena vzduchu urýchli. Dobrý je aj komínový efekt. „Efektívnu výmenu vzduchu dosiahnete otvorením okien na prízemí a strešných okien. Teplý, vydýchaný vzduch vystúpi nahor a opustí budovu hore. Za krátku dobu sa vymení za čerstvý vzduch nasávaný oknami dole,“ opisuje Tomáš Švec.

 

Vetrať treba v každom ročnom období. Snímka: Flickr/Shane GorskiVetrať treba v každom ročnom období. Snímka: Flickr/Shane Gorski

 

Nie vždy to však funguje. „Záleží na konštrukcii domu, ale aj otváraní dverí a okien, teplote interiéru a exteriéru a ďalších parametroch,“ podotýka Roman Šubrt. Vplyv na úspešnosť vetrania má vietor a jeho smer. Keď fúka viac, vyvetráte rýchlejšie. Lepšie funguje ventilácia na náveterných stranách domu.

Praktické je používať vlhkomer. V lete držte vlhkosť na 40 - 55%, v zime na 45 - 65%. Keď vyvetranie nepomôže, počkajte, až sa miestnosť vyhreje, a okná otvorte znova. Úspechu pomôže stála teplota, ideálne 21 stupňov. A prevencia tvorby vlhkosti. Obmedzte rastliny, bielizeň sušte mimo byt či pri otvorenom okne alebo kúpte sušičku.

Pri sprchovaní zatvárajte dvere do kúpeľne, potom utrite steny a podlahu a pustite ventilátor. Pri varení používajte pokrievky a digestor spolu s pootvorenými oknami.

Roman Šubrt odporúča merať aj koncentráciu CO2. „Súčasná norma hovorí, že prípustná hranica je 1 500 ppm, ešte pred niekoľkými rokmi platilo pravidlo maximálne 1 000 ppm, rakúskouhorské predpisy mali hranicu ešte nižšie. Vetrať je treba v závislosti od počtu ľudí alebo živočíchov,“ radí expert.

Aj plameň potrebuje kyslík
Na spôsob vetrania majú vplyv aj kachle, krby a plynové spotrebiče. „Predtým neboli s vetraním problémy. V každej miestnosti bola pec, ktorá odvádzala dostatočné množstvo vzduchu, a tým bol netesnosťami do miestnosti privádzaný vonkajší vzduch,“ hovorí Roman Šubrt. Je nutné zaistiť prívod vzduchu do kachlí aj k plynovému variču, kotlu či karme.

Čo okrem správnej inštalácie znamená aj vetrať a pravidelne čistiť komín. „Pri nedostatočnom vetraní dochádza k nedokonalému spaľovaniu paliva, a tým k zvýšenej produkcii oxidu uhoľnatého. Nevyčistená spalinová cesta má slabší ťah, škodliviny nemusí bezpečne odchádzať do voľného priestoru. Kombinácia týchto dvoch situácií môže byť aj smrteľná,“ varuje Peter Dušek, hovorca Spoločenstva kominárov ČR. Preto je nutné veľa vetrať napríklad miestnosti s karmou. A čistiť vetracie otvory. „Objavili sa aj prípady, keď si ich užívateľ upchal, aby mu v kúpeľni neťahalo na nohy,“ dáva odstrašujúci príklad Dušek.

Pomôcky pre lepšiu ventiláciu
Vetrať pri zatvorených krídlach pomôžu ventilačné klapky na oknách. „Nenahrádzajú plnohodnotné vetranie, sú ale ideálne k privedeniu vzduchu aj za dažďa alebo cez noc,“ hovorí Tomáš Švec. Filtre v klapkách zachytia prach, peľ, smog či hmyz.

V niektorých typoch sa vďaka rekuperácii privádzaný vzduch ohrieva teplom z toho odvádzaného, čo zníži tepelné straty. Podobne fungujú aj nástenné decentrálne rekuperačné jednotky. „Prístroje veľkostne podobné radiátoru sú konštruované pre využitie na jednu, maximálne dve obytné miestnosti,“ hovorí Tomáš Najman. Montujú sa na vnútornú stranu obvodovej steny. „Na vonkajšiu stranu sa osadzuje mriežka. Pripojenie zaisťuje potrubie s priemerom 110 mm,“ popisuje Katarína Knihová.

Najefektívnejšie je centrálne riadené vetranie s rekuperáciou. „V našich klimatických podmienkach neexistuje iný model správneho vetrania než núteného. Tak, ako sa v 50. rokoch minulého storočia začalo zavádzať dnes už samozrejmé ústredné vykurovanie, čaká nás zavádzanie núteného vetrania s rekuperáciou,“ prorokuje Roman Šubrt. Lepšie vetranie než oknami môžu zabezpečiť aj klimatizácie a tepelné čerpadlá.

Ako dlho vetrať:
Január: 4-6 minút
Február: 4-6 minút
Marec: 8-10 minút
Apríl: 12-15 minút
Máj: 16-20 minút
Jún: 25-30 minút
Júl: 25-30 minút
August: 25-30 minút
September: 16-20 minút
Október: 12-15 minút
November: 8-10 minút
December: 4-6 minút

Vetranie oknom otvoreným dokorán je dobré pre všetky ročné obdobia. Využitie ventilačky je vhodné na leto, v zime sa veľmi neodporúča. Doby vetrania sú orientačné, je nutné ich individuálne prispôsobiť.

Zdroj: Schüco

Rate this item
(0 votes)